RANDOM

MOJE PRVÉ TETOVANIE!

Mnoho z vás už iste postrehlo môj splnený sen na mojich sociálnych sieťach – nechala som si urobiť tetovanie. Očakávala som otázky ohľadom toho, avšak nie až taký “boom”. Dnes je to teda presne týždeň, čo mi ruku zdobí citát: “Everyone in the world has dreams. Keep them close to your heart and never let go.” Keďže tento krok v mojom živote patrí medzi veľmi podstatné rozhodla som sa, že sa s vami o to podelím a rozpíšem sa dnes o celom procese a význame môjho prvého tetovania.

Na úvod by som asi začala tým, ako a kedy vznikla vlastne u mňa myšlienka dať si tetovanie.

Táto prvotná úvaha o tom, že by som jedného dňa chcela mať tetovanie siaha asi niekde do roku 2013, kedy som mala 13 rokov a začala sledovať na sociálnych sieťach Monami Frost, či Adrianu Křečkovú . Myslím si, že neexistuje osoba, ktorej by sa páčili tetovania a nepoznala by tieto dve ženy. Sú to jednoducho bohyne! Ich štýl je podobný no napriek tomu vo veľa veciach odlišný. Jedno však tieto dve ženy 100% spája a to, že dnes už neplatí, že človek, ktorý má tetovanie nemôže byť úspešný. Rovnako sú dôkazom toho, že aj človek pôsobiaci  z vonka odlišne, či pre niekoho “tvrdo” môže byť v hĺbke milujúcou osobou. Teda tetovania v dnešnej dobe rozhodne nepatria len basistom, či gangom plných nebezpečných ľudí ako kedysi.

Jedno, čo však nemôžem nikomu vziať je vlastný názor. Tak ako môj názor na tetovanie je, že je to istý spôsob umenia a seba-vyjadrenia, či zachovania podstatných vecí v našom živote aj na tele. Rovnako tak treba rozumieť aj tomu, že nie každému sa to páči. Každý máme iný vkus a iná vec nám príde pekná a to podľa mňa nie je dôvod na odsudzovanie. Však o čom by to bolo keby všetci vyzeráme rovnako?

Tetovanie iba pre estetiku, či pre hlbší význam ?

Prvotne sa mi zapáčili tetovania hlavne po tej estetickej stránke, avšak okrem toho, že som bola ešte dieťa nenapadalo mi nič také, čo by malo pre mňa význam a čo by som naozaj s úsmevom chcela nosiť celý život.

Ako som začínala dospievať v mojom živote sa začali diať veci na ktoré nespomínam zrovna s úsmevom na tvári. Toto pochmúrne obdobie začalo byť však v mojom živote čoraz viac a viac. Pomaly som zabúdala na chvíle, kedy som sa cítila šťastná (celkom smutné, keď si toto vedelo povedať len 13 ročné dievča) a presne v tomto období mi v ušiach začínali hrať piesne od kapely, ktorú dnes síce už nepočúvam ako kedysi. Black Veil Brides sa pre mňa stala skupinou, ktorá mi v takých chvíľach ukázala, že každý občas padne a že je okej nebyť vždy len okej. Vďaka nim som sa naučila veriť, veriť v sny a ísť si za nimi aj keď to nie je vždy všetko “ružové”.

V roku 2015 som si splnila svoj vtedajší najväčší sen a išla na koncert Black Veil Brides do Viedne a presne s tým dňom a mojim snom sa viaže aj moje prvé tetovanie, ktoré mi pripomína, že aj jeden z pre mňa dovtedy nereálnych veľkých snov sa môže stať skutočnosťou.

Tak ako aj samotná návšteva toho koncertu aj dosah môjho blogu, ktorý som v tom istom období zakladala je pre mňa akýmsi veľkým splneným snom.

Priebeh samotného tetovania.

Tento zážitok, či splnený sen som sa rozhodla teda 3.5.2018 si dať vytetovať na ruku a zverila som sa do rúk Mattiasovi v štúdiu Stibio vo Zvolene. Keďže som nechcela riskovať prešla som si mnoho štúdií a napriek tomu, že som z Banskej Bystrice, kde ich máme veľa zašla som do Zvolena k Tatterovi, ktorého tvorba ma zaujala natoľko, že som si nechala u neho tento sen splniť a vytetovala si nápis, ktorého opodstatnenie som už uviedla o pár riadkov hore.

Ako osoba, ktorá má fakt veľký strach z ihiel som v tomto štúdiu ten strach stratila. Neviem, možno to bude príjemným prostredím, či fakt milým personálom. Na začiatok mi poukazovali štúdio, ktoré sa skladá aj z kaderníctva, či kozmetického salóna. Tetovacie štúdio ma zaujalo možnosťou nechať sa potetovať v miestnosti mimo verejnosti pre ľudí, ktorí sa hanbia ale aj možnosťou sedieť v kresle, ktoré je prístupné verejnosti kým vás budú tetovať . Samozrejme s odstupom pre hygienické dôvody. Teda by som z tohto hľadiska štúdio odporučila ako aj hanblivým osobám tak  aj osobám, ktoré sa nehanbia, či chcú vopred pred rozhodnutím dať si tetovanie sa ísť pozrieť, ako to celé prebieha napr. pri šálke kávy.

Po prehliadke štúdia sme sa vrhli na samotný návrh tetovania. Keďže som tetovanie mala roky spojené s niečim, čo malo pre mňa malo význam prišla som do štúdia s vlastnou kresbou/ návrhom, ktorý som nechala Mattiasovi spracovať do finálnej podoby. Keď som s návrhom bola 100% spokojná pri príjemnej a mnou aktuálne počúvanej hudbe sme sa pustili na to. Teda na mne bolo už len pokojne sedieť a čakať.

Napriek strachu, ktorý ma opäť popadol na poslednú chvíľu som si to nerozmyslela a po prvom vytetovanom písmenku som sa s úsmevom pozerala na každý ďalší ťah a uvedomovala si, že aj keď som miesto nemala umrtvované vôbec ma to nebolelo a môj strach z ihiel bol celkom preč.

Keď som mala tetovanie finálne na ruke bolo mi vysvetlené všetko dopodrobna o starostlivosti a procese hojenia. Nad moje očakávania ma tetovanie v aktuálnom procese hojenia vôbec nebolí ani toľko nesvrbí, ako som počúvala od kamarátok, ktoré nejaké to tetovanie majú. S finálnym vzhľadom tetovania som viac než spokojná a teda každého, kto túži po tetovaní, či má strach alebo nie by som určite poslala práve sem, pretože tak milý personál a zlaté ručičky sa nenájdu všade.

A čo vy? Aký máte názor na tetovania? Máte dáke alebo o ňom ešte len snívate? <3

 

1 thought on “MOJE PRVÉ TETOVANIE!

  1. Veľmi krásne napísaný článok 🙂 Prvé tetovanie som si tiež dala v tvojom veku a neľutujem to. V ZV mám rodinu takže keď najbližšie pricestujem z Londýna kde aktuálne žijem pôjdem pozrieť pravdepodobne toto štúdio kde si bola. Fakt krásna kerka.

Pridaj komentár